8
nov
2013

Čo sa oplatí darovať blízkemu príbuznému? Ak chcete niekomu niečo darovať, dobre si to premyslite. Ako sa domáhať vrátenia daru, či ako treba spísať darovaciu zmluvu. „Ošetrite si “ darovacie úkony tak, aby vás nepripravili o ďalšie peniaze. Kedy môže byť darovanie výhodné aj z finančnej stránky.

 1) Stretávate sa vo svojej praxi aj s darovacími zmluvami – o aké prípady najčastejšie ide? Popíšte to bližšie – z Vašej advokátskej praxe?

 Darovacie zmluvy sú jedným z najbežnejšie využívaným právnym titulom medzi fyzickými osobami, ktorý je vo väčšine prípadov využívaný bez toho, aby si darca a obdarovaný pri jeho uskutočňovaní uvedomoval všetky právne následky – napríklad často prichádza k darovaniu hnuteľných vecí, finančných prostriedkov bez písomnej darovacej zmluvy, čo pri následných sporoch je problematické v rámci dokázania uskutočnenia darovania, taktiež k obdarovaniu prichádza pri rôznych sviatkoch, kedy najväčšie nezhody vznikajú pri svadobných daroch v súvislosti s ich delením pri rozvodoch.

V rámci  advokátskej praxe, mimo riešenia následných problémov po uskutočnení darovania, sa však stretávam najmä s požiadavkou na zabezpečenie právnej dokumentácie pri darovaní nehnuteľností, vo väčšine prípadov sa jedná o darovanie nehnuteľností rodičov deťom, s čím je spojená požiadavka zriadenia osobného vecného bremena na doživotné užívanie nehnuteľnosti, resp. jej časti.

 2) Čo všetko sa môže podľa Vás stať predmetom darovania – ide najmä o nehnuteľnosti, hnuteľné veci či finančné úspory? Čo ľudia najčastejšie využívajú?

 Predmetom darovania môže byť čokoľvek, môže sa jednať o vec, právo, inú majetkovú hodnotu – okrem uvedených príkladov sa môže jednať napríklad o cenné papiere, patenty a iné predmety duševného vlastníctva, obchodné podiely, postúpenie pohľadávky, právo na výplatu spoluvlastníckeho podielu, v konečnom dôsledku všetko iné, čo má majetkový význam, a preto môže spočívať darovanie aj v konaní, ktorým obdarovaný niečo získava.

V rámci negatívneho vymedzenia – o darovanie však nejde, ak sa druhej strane poskytuje zvýhodnenie, ktoré nemožno považovať za rozmnoženie majetku obdarovaného – napríklad poskytnutie ručenia.

Darca môže v darovacej zmluve taktiež sľúbiť obdarovanému niečo poskytnúť a obdarovaný môže sľub prijať, predmetom takéhoto sľubu môže byť napr. vec, právo, iná majetková hodnota. Taktiež predmetom takejto darovacej zmluvy môže byť aj vec, ktorá má vzniknúť v budúcnosti. Dôležité je, že pri takejto darovacej zmluve táto musí mať písomnú formu, rovnako ako pri darovaní nehnuteľnosti, cenných papierov a darovaní vo forme postúpenia pohľadávky.

Najčastejšie je v praxi využívané darovanie hnuteľných vecí, financií  – a to najmä spôsobom „odovzdaním z ruky do ruky“ bez písomnej zmluvy a darovanie nehnuteľných vecí.

 3) Čo ľudia mnohokrát nevedia, pokiaľ ide o darcu alebo obdarovaného?

V prvom rade je potrebné uviesť, že darovanie je dvojstranný právny úkon, ktorý na svoj vznik potrebuje ponuku daru zo strany darcu a jej prijatie obdarovaným, tj. ak obdarovaný dar odmietne nemôže prísť k darovaniu. Medzi darcom a obdarovaným teda musí prísť k dohode o predmete darovania, musí sa jednať o bezodplatnosť daru – na strane obdarovaného neexistuje záväzok na poskytnutie majetkového protiplnenia za dar a na strane darcu sa musí jednať o jeho dobrovoľné konanie. V našom právnom poriadku je možné darovanie len medzi živými.

Tak na strane darcu, ako aj obdarovaného môže stáť právnická, fyzická osoba, ktoré majú právnu subjektivitu, v prípade maloletých fyzických osôb je potrebné na uskutočnenie právneho úkonu darovania, ktorý za tieto osoby uskutočňujú ich zástupcovia, jeho schválenie súdom.

Pre osobu darcu by som upozornila najmä na nasledovné skutočnosti:

• keďže jedným z pojmových znakov darovania je bezodplatnosť, nie je možné poskytnúť dar s podmienkou, príkazom, ktorý má majetkový obsah – tj. napríklad dar podmieniť poskytnutím odplaty alebo iného majetkového protiplnenia od obdarovaného. Vo všeobecnosti možno za majetkové protiplnenie považovať plnenie, ktorého hodnotu je možné vyjadriť v peniazoch,
• taktiež sa nejedná o darovanie v prípade, ak obdarovaný neposkytuje dar dobrovoľne,
• neplatná je taktiež darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti,
• v rámci postavenia darcov a darovania vecí v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov platí všeobecné pravidlo – ak sa poskytnutie daru považuje za bežnú záležitosť – napr. darovanie vecí menšej hodnoty, darcom môže byť aj jeden z manželov, v ostatných prípadoch je potrebné uzatvorenie zmluvy oboma manželmi, pod sankciou relatívnej neplatnosti,
• medzi manželmi nie je možné darovanie, pokiaľ sa jedná o veci v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, samozrejme veci vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov môžu byť darované druhému manželovi,
• darca má povinnosť pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie (uvedené sa netýka zjavných vád); v prípade, ak túto povinnosť poruší je obdarovaný oprávnený vec vrátiť,
• a v súvislosti s vadami daru – pre vady daru, či už faktické alebo právne, nie je možné darcu brať na zodpovednosť, pretože ide o bezodplatné scudzenie – napríklad nie je možné žiadať opravu vady, avšak darca je povinný pri splnení všeobecných predpokladov nahradiť škodu, ktorú vadami spôsobil.

 Pre osobu obdarovaného:

• vo všeobecnosti sa dar považuje za pozitívnu udalosť a obdarovaný získava majetkový prospech,
• je tu však potrebné pamätať na možnosť darcu domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, čo platí aj v prípade, ak obdarovaný už nie je vlastníkom daru – v takom prípade je povinný na náhradu protihodnoty v peňažnom plnení,
• ako aj na skutočnosť, že účinky darovania sa môžu prejaviť aj po smrti darcu, a to započítaním na dedičský podiel, tj. pri dedení zo zákona sa započíta dedičovi na jeho podiel všetko, čo za života poručiteľa dostal od neho darom, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie; pri dedení zo závetu, sa započítanie vykonáva vtedy, ak dal poručiteľ naň príkaz, alebo by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený,
• a obdarovaný, tak ako aj darca, by taktiež mali vedieť, že dary, aj ak boli uskutočnené počas manželstva, sa nestávajú súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a teda je potrebné jasné určenie zo strany darcu, komu sa dar poskytuje, v prípade jeho poskytnutia obom manželom, títo ho nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi.

4) Čo je podľa Vás vhodné uviesť v darovacej zmluve, aby na tom človek zbytočne neprerobil – čo je vhodné vedieť pri jej spísaní? Stretli ste sa niekedy s nejakým prípadom v praxi, kedy by dobrá darovacia zmluva mohla zachrániť majetok?

V prvom rade by som upozornila na právne následky darovania – a to uvedomenie si skutočnosti, že darovanie je inštitút, ktorým dávame majetkovú hodnotu inej osobe bez nároku na odmenu – a to nielen majetkovú ale aj emocionálnu (vďačnosť, určité očakávané správanie obdarovaného). Len hrubé porušenie dobrých mravov – ktorým sa rozumie porušenie značnej intenzity alebo sústavné porušovanie, a to či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci, zakladá právo na domáhanie sa vrátenia daru, pričom pri dobrovoľnom nevrátení daru sú súvisiace súdne konania náročné na dokazovanie a najmä na objektívnu intenzitu porušovania dobrých mravov. Aj správanie, ktoré je možné v rámci zásad slušného správania považovať za žiadúce, napríklad návštevy darcu, blahoželania k životným jubileám, v prípade ak absentujú, nie sú dôvodom na žiadosť o vrátenie daru.

Veľmi problematickými sa následne prejavia darovania nehnuteľností alebo hodnotnejších hnuteľných darov, financií rodičmi obom manželom, ktorí sa rozvedú, kedy zo strany rodičov darovanie poskytnuté neveste/zaťovi sa javí ako nespravodlivé a rodičia majú záujem o vrátenie tohto daru. Avšak samotný rozvod manželov, ak nie je naplnená podmienka správania sa v hrubom rozpore s dobrými mravmi voči darcovi alebo členom jeho rodiny, nie je dôvodom na žiadanie vrátenia daru.

Pre uzatvorenie darovacej zmluvy je potrebné dodržanie zákonných náležitostí, aby sa jednalo o platnú darovaciu zmluvu, s tým, že v prípade darovania nehnuteľností, záujmu o dohodu osobitných podmienok pri darovacej zmluve odporúčam už zabezpečenie právneho poradenstva.

V rámci darovania by som ešte upozornila na skutočnosť, že v prípade, ak má darca dlhy a disponuje majetkom, ktorý v rámci darovania prevedenie na tretie osoby, uvedené nie je spôsobom, ktorým sa vyhne splateniu dlhov z dôvodu nemajetnosti, tieto úkony sú odporovateľnými právnymi úkonmi, kedy sa veritelia môžu domáhať neúčinnosti týchto úkonov voči nim.

5) Aké sú najčastejšie výhody či nevýhody darovania oproti dedeniu? Zosumarizujte hlavné plusy a mínusy.

Výhody darovania oproti dedeniu vidím skôr v rovine emočnej a finančnej.

V prípade usporiadania majetku už počas života sa väčšinou predíde dedičským sporom medzi dedičmi, ktoré zaťažujú zúčastnených. Pre upozornenie darcov však uvádzam, že v prípade darovania nehnuteľnosti, v ktorej bývajú, už počas svojho života a majú záujem v nej dožiť, je potrebné právne relevantne upraviť ich právo na užívanie nehnuteľnosti – zriadením vecného bremena priamo v darovacej zmluve (resp. pri podpise darovacej zmluvy), nespoľahnúť sa len na ústne záväzky obdarovaných. A už pre každého darcu osobitne v rámci rodinnej situácie je potrebné zvážiť darovanie v nadväznosti na ich doopatrovanie a na poskytnutie starostlivosti v starobe, keďže v rámci judikatúry je aj doopatrovanie za určitých podmienok majetkovým protiplnením.

Taktiež výhodou darovania je možnosť darcu rozhodnúť sa o osobe obdarovaného, čo naopak v rámci dedenia – zákonné dedenie – dedičia sú striktne daní a v rámci závetu, ako inštitútu nakladania s majetkom pre prípad smrti, sú chránení neopomenuteľní dedičia (potomkovia). Taktiež sú zákonom striktne dané  dôvody vydedenia.

Z finančného hľadiska – v rámci nášho právneho poriadku neexistuje daň z darovania a teda darovanie zaťaží účastníkov nákladmi právneho poradenstva (ak si ho zabezpečia) a správnymi poplatkami, ak sa jedná o nehnuteľnosť. Naopak v prípade dedenia je potrebné zaplatenie poplatkov za prejednanie dedičstva notárovi dedičstvo prejednávajúcemu, ktoré sa určujú v závislosti od hodnoty dedičstva.

6) S čím majú ľudia najviac starostí po právnej stránke pri darovaní majetku a k akým sporom často dochádza? Dajte im nejaké dobré rady na záver s tým, na čo by mali myslieť pri darovaní, alebo naopak, pri preberaní daru?

Vo väčšine prípadov je známe pravidlo potreby písomnej formy pri darovaní nehnuteľností, táto je dodržiavaná. V rámci praxe sa mi javí ako problematická ústna darovacia zmluva, kedy hneď príde aj k odovzdaniu daru, bez akéhokoľvek potvrdenia o prevzatí. Tu by som aj pri hnuteľných veciach a financiách ako najčastejších predmetoch darovania odporučila písomnú formu, resp. aspoň spísanie potvrdenia o prevzatí daru podpísaného oboma účastníkmi.

Taktiež odporúčam zváženie darovania nehnuteľnosti obom manželom, keďže v rámci praxe som sa stretla s pocitom nespravodlivosti na strane darcov, po rozvode manželstva obdarovaných, avšak, túto situáciu nebolo možné vyriešiť žiadosťou o vrátenie daru. Taktiež problematickým býva darovanie nehnuteľnosti rodičmi, v ktorej bývajú a majú záujem dožiť, bez zriadenia vecného bremena v ich prospech.

Záverom pre upozornenie, by som odporučila aby si účastníci zvážili o čo majú skutočne záujem pri uzatváraní darovacej zmluvy (najmä v nadväznosti na darcom žiadané, resp. očakávané správanie a úkony obdarovaných) a aby si boli vedomí darovania ako inštitútu, ktorého následky je možné zvrátiť vo väčšine prípadov až po zdĺhavom súdnom konaní, kedy sa preukazuje hrubé porušovanie dobrých mravov.

V Bratislave, dňa 08.11.2013

JUDr. Vladimíra Klučková, advokátka

Uverejnené: Hospodárske noviny